Čo so zvyškami po Štedrom večeri, aby nič neskončilo v koši

Prvá hodina rozhoduje

Najväčšia chyba sa nerobí na druhý deň, ale hneď po večeri. Misy zostanú na stole, hrniec na sporáku a všetko sa upratuje až vtedy, keď domácnosť dojedla a otvorila darčeky — čo môže byť aj tri hodiny neskôr.

Bežné odporúčanie je nenechávať pokrmy podliehajúce skaze pri izbovej teplote dlhšie ako zhruba dve hodiny. V praxi to znamená pripraviť si nádoby ešte pred večerou a odložiť to, čo už nikto nedojedá, rovno po dojedení hlavného chodu, nie po dezerte. Platí to najmä pre majonézový šalát, rybu, plnené rezne a všetko s mliečnymi surovinami.

Dôležité je aj to, ako jedlo chladíte. Veľký hrniec kapustnice v chladničke chladne veľmi pomaly a zároveň zohreje všetko okolo seba. Rozdeľte polievku do plytších nádob, nechajte ich vychladnúť pri izbovej teplote a až potom ich zatvorte a uložte do chladničky. Ak je vonku mráz, balkón sa zdá ako dobrý nápad, no teplota tam kolíše a jedlo je vystavené zvieratám aj prachu — na krátke schladenie áno, na skladovanie nie.

Ako dlho čo vydrží v chladničke

Presné čísla závisia od surovín, od teploty vašej chladničky aj od toho, ako rýchlo sa jedlo schladilo. Nasledujúce rozpätia sú preto orientačné a vždy platí, že vzhľad, vôňa a zdravý rozum majú prednosť pred počtom dní.

Najkratšie vydržia jedlá s majonézou a ryba. Zemiakový šalát s majonézou spotrebujte do jedného až dvoch dní a nikdy ho nenechávajte na stole dlhšie než počas jedla. Ak ste použili domácu majonézu zo surových žĺtkov, buďte ešte prísnejší — takýto šalát je vhodné zjesť v deň prípravy alebo nasledujúci deň, obzvlášť ak jedia aj deti, tehotné ženy alebo starší členovia rodiny.

Varená a pečená ryba vydrží podobne, teda jeden až dva dni. Vyprážané jedlá v trojobale sú dobré dva dni, hoci po prvom dni už nie sú chrumkavé. Polievky ako kapustnica sú najodolnejšie a v chladničke vydržia tri až štyri dni, pričom sa musia pred podávaním vždy poriadne prevariť. Kompót zo sušeného ovocia a suché pečivo sú z celého stola tie najbezstarostnejšie položky.

• 1 až 2 dni — zemiakový šalát s majonézou, varená aj pečená ryba, rybia omáčka.

• 2 dni — vyprážané rezne a kapor v trojobale, plnené rezne, lokše.

• 3 až 4 dni — kapustnica a iné polievky, dusená kapusta, šošovica na kyslo.

• Dlhšie — kompót zo sušeného ovocia a suché vianočné pečivo v uzavretej nádobe.

Ohrievanie: radšej raz a poriadne

Zo zvyškov naberajte vždy len toľko, koľko naozaj zjete, a zvyšok nechajte v chladničke. Opakované ohrievanie celého hrnca je nielen zbytočné, ale jedlo pri ňom postupne stráca chuť aj konzistenciu, a s každým kolom sa predlžuje čas, ktorý strávi vo vlažnom stave.

Ohrievajte dôkladne. Polievka má prejsť varom a nie iba zovrieť po okrajoch; pri mikrovlnke jedlo v polovici premiešajte, aby sa neprehrialo len navrchu. Vyprážané jedlá oživíte najlepšie v rúre na 160 až 180 °C, kým sa neprehrejú a obal opäť nestuhne — v mikrovlnke zvlhnú a trojobal sa oddelí.

Majonézový šalát sa neohrieva vôbec. Vyberte ho z chladničky asi štvrťhodinu pred jedlom, aby nebol ľadový, naberte porcie a zvyšok vráťte späť. Rovnako sa neoplatí ohrievať už raz ohriatu porciu druhýkrát; radšej ju vyhoďte, ušetríte si nepríjemné prekvapenie.

Čo sa dá zamraziť a čo nie

Mrazenie je pri sviatočných zvyškoch najlepší nástroj, ale nefunguje na všetko. Rozhoduje obsah vody a to, či jedlo obsahuje emulziu alebo zemiaky.

Výborne sa mrazí kapustnica a väčšina polievok, dusená kapusta, šošovica, hubový kuba, mäsové zvyšky bez omáčky, lokše aj upečené nezdobené pečivo. Rozdeľte ich do porcií, označte názvom a dátumom a nechajte v nádobe trochu miesta, pretože pri zmrznutí objem narastie.

Naopak, majonézový šalát do mrazničky nepatrí — emulzia sa rozdelí a po rozmrazení zostane olejová a vodnatá zmes, ktorú už nespojíte. Rovnako zle znášajú mrazenie varené zemiaky, ktoré zvlhnú a zosypú sa, a jedlá zahustené smotanou, ktoré sa môžu zraziť. Vyprážaná ryba sa zamraziť dá, ale rátajte s tým, že obal už nikdy nebude taký, ako bol prvý deň.

• Mrazte pokojne — kapustnica, hubová polievka, dusená kapusta, šošovica, kuba, lokše, suché pečivo.

• Radšej nie — majonézový šalát, varené zemiaky, smotanové omáčky, plnky s tvarohom.

• Vždy v porciách — rozmrazovať a znovu zamrazovať jedlo nie je dobrý nápad, preto mrazte po jednotlivých dávkach.

Druhý život sviatočných zvyškov

Zvyšky nemusia byť len zopakovaná večera. Kapustnica po dvoch dňoch chutí výrazne a stačí jej pridať zemiaky alebo krúpy, aby z nej bolo iné, sýtejšie jedlo. Dusená kapusta a šošovica sa dajú použiť ako základ na jednoduchý obed s cestovinou alebo s haluškami.

Zvyšné lokše sa oplatí len prihriať na suchej panvici a namazať čímkoľvek, čo v chladničke zostalo — od pečienkovej plnky po lekvár. Z varenej zeleniny, ktorá zvýšila pri príprave šalátu, vznikne po rozmixovaní s vývarom rýchla krémová polievka. Kompót zo sušeného ovocia je výborný ku kaši, k jogurtu alebo k palacinkám.

Vianočné pečivo, ktoré už nikto neje, netreba vyhadzovať. Suché druhy pomeľte a použite ich ako základ do nepečených guliek s trochou masla, kakaa a rumovej arómy — je to starý spôsob, ako zúžitkovať zvyšky z plechoviek, a deti ho zvyčajne ocenia viac než pôvodné pečivo.

Ako nakúpiť tak, aby zvyškov bolo menej

Najlepší spôsob, ako riešiť zvyšky, je mať ich menej. Pri sviatočnom nákupe sa množstvá odhadujú notoricky štedro, pretože nikto nechce, aby jedlo došlo — a výsledkom býva plná chladnička a 27. decembra pocit viny.

Pomôže napísať si počet ľudí ku každému jedlu a rátať s tým, že na stole je chodov viac. Ak podávate polievku, hlavný chod, šalát aj sladké jedlo, každý z nich sa je v menšom množstve než keby bol sám. Pri pečive to platí dvojnásobne: päť druhov po jednej dávke je pre bežnú rodinu viac než dosť.

A nakoniec sa oplatí rátať s tým, čo zostane, už pri plánovaní. Ak viete, že kapustnice bude veľa, uvarte ju rovno v takom množstve, aby sa jedna porcia dala zamraziť na január. Zámerná rezerva je niečo iné než náhodný zvyšok — s tou prvou máte plán, s tou druhou len problém.